Ako sa taxikári môžu pripraviť na psychotesty

Rovnako ako vodiči kamiónov či autobusov, aj taxikári na Slovensku musia absolvovať psychotesty nielen na začiatku svojej kariéry, ale aj každých päť rokov. Hoci šoférujú osobné auto, ich práca prináša špecifické výzvy – každodenný kontakt s rôznymi typmi osobností, od pokojného zákazníka po náročného pasažiera. Psychotesty im pomáhajú zvládať stres, rýchlo reagovať a udržiavať bezpečnosť na cestách, aj keď sa ocitnú v nečakaných situáciách.

Aké faktory zisťujeme u vodičov taxislužby?

Počas psychotestov pre taxikárov sa zameriavame na vlastnosti ako sú reakčný čas jednotlivca a jeho rýchlosť, koncentrácia, odolnosť voči záťaži a stresu, prehľad v rámci dopravných situácií či logický úsudok. 

Taktiež sa zameriavame na vlastnosti osobnosti, ktoré môžu ovplyvňovať správanie vodiča za volantom. Medzi tieto vlastnosti patria: 

  • Fyzická či verbálna agresivita, ktorá sa môže prejavovať nevhodným správaním voči klientom či v rámci stresových situácii v premávke 

  • Psychická stabilita a sebaovládanie sa

  • Zmysel pre zodpovednosť a dodržiavanie dopravných predpisov

  • Schopnosť predchádzať rizikám

Zistením, do akej miery tieto faktory dominujú u jednotlivca, dokážeme predpovedať, ako jeho osobnostné črty môžu ovplyvniť správanie za volantom.

Ako sa teda môžem pripraviť na psychotesty?

Aj napriek tomu, že nie je možné sa priamo pripraviť na jednotlivé testy či otázky, ktoré človek absolvuje počas psychotestov, je možné zaistiť, aby daná osoba v čase konania testov bola v čo najlepšej kondícií:

  1. Oddych prospeje

Na psychotesty je najlepšie prísť oddýchnutý a vyspatý. Nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť výsledky a to:

  • Znížením schopnosti sústrediť sa a udržať pozornosť

  • Spomalením rýchlosti reakčného času

  • Znížením odolnosti voči stresu a záťaži 

  • Výkyvmi nálady a emočnou nestabilitou

Pokiaľ sa teda náhodou stane, že máte rezervovaný termín ale v noci ste sa zle alebo nedostatočne vyspali tak nás kontaktujte a presunieme Váš termín na iný deň. Pokiaľ aj napriek nedostatočnému spánku chcete absolvovať testy, môže dôjsť k tomu, že nemusíte mať najlepšie výsledky. 

  1. Bez liekov, bez alkoholu

Je mnoho psychoaktívnych látok, ktoré ovplyvňujú naše myslenie, koordináciu či sústredenie. Medzi takéto látky patria aj bežné lieky na prechladnutie, ktoré môžu spôsobiť ospalosť či nevoľnosť a tým pádom negatívne ovplyvniť Vaše bežné telesné funkcie. Bežný je taktiež alkohol, ktorého vplyv nám zhoršuje náš reakčný čas a teda našu schopnosť správne a dostatočne rýchlo reagovať. Už pri malých dávkach ovplyvňuje náš nervový systém, našu schopnosť prijímať či spracovávať informácie či psychomotorické funkcie a tým pádom negatívne ovplyvniť Vaše výsledky počas testovania.

  1. V zdravom tele zdravý duch

To či sme zdraví alebo nie významne vplýva nielen na osoby, ktoré sa pri nás nachádzajú ale aj na náš každodenný výkon, energiu či záťaž. Nakoľko ochorenie, najmä pokiaľ je sprevádzané horúčkou či bolesťou negatívne vplýva na našu koncentráciu a celkovú schopnosť sústrediť sa a zostať v strehu. Choroba taktiež môže spôsobiť spomalenú reakciu na podnety, či zhoršenú koordináciu končatín, čo môže spôsobiť horšie výsledky psychotestov u človeka. Negatívne ovplyvňuje aj emócie a môže v nás vyvolať podráždenie či úzkosť a tým spôsobiť negatívny výsledok u vyššie spomínaných osobnostných testov.

Všetky tieto faktory môžu výrazne zhoršiť Vaše výsledky čo dokonca môže viesť k tomu, že Vaše psychotesty budú neúspešné. Odporúčame preto sa pripraviť na psychotesty tak, aby ste boli fyzicky a psychicky vo Vašej najlepšej kondícií.


Zdroje:

Kucek, P. (2023). Psychológia cestnej dopravy. Psychoprof spol. s.r.o. ISBN: 978-80-89322-35-0

Mph, J. M. (2024, March 16). Drug side effects explained. WebMD. 

https://www.webmd.com/a-to-z-guides/drug-side-effects-explained

Watson, S. (2024, August 23). The effects of sleep deprivation on your body. Healthline.https://www.healthline.com/health/sleep-deprivation/effects-on-body
Smith, A., Thomas, M., Kent, J., & Nicholson, K. (1998). EFFECTS OF THE COMMON COLD ON MOOD AND PERFORMANCE. Psychoneuroendocrinology, 23(7), 733–739. https://doi.org/10.1016/s0306-4530(98)00042-0

Next
Next

Ako môžu osobnosť a osobnostné vlastnosti vplývať na šoférovanie?