S únavou a hroziacim mikrospánkom sa už stretol prakticky každý vodič. Niektorí však toto stretnutie neprežili. Stres a rýchle tempo súčasného života vyvolávajú viacero problémov, no jeden z nich sa zvykne podceňovať. Sú ním poruchy spánku, ktoré prinášajú ospalosť, únavu a zvýšené riziko krátkodobého spánkového stavu, tzv. mikrospánku. Za volantom pritom ide o veľmi vážny jav.
Dopravný psychológ Karol Kleinmann definuje spánok ako prirodzený a periodický stav, počas ktorého je vedomie úplne alebo čiastočne utlmené. „Ide o nevyhnutý proces, ktorý nemožno ničím iným nahradiť a slúži na regeneráciu psychických a fyzických síl.“
Dĺžka spánku je individuálna a vekom sa skracuje. Podľa Kleinmanna by dospelý človek mal spať priemerne zhruba osem hodín denne. Psychológ upozorňuje, že skrátenie spánku o dve hodiny vedie k podstatnému obmedzeniu schopnosti riadiť vozidlo. Ak v spánkovej „bilancii“ chýba viac než 72 hodín, človek opakovane zažíva mikrospánok. Ten psychológia definuje ako krátky päť až desať sekúnd trvajúci spánok počas bdelého stavu.
Hrozbu v podobe mikrospánku dokázal nedávny prieskum poisťovne Allianz. Podľa neho každý desiaty britský vodič už za volantom zaspal a každý štvrtý bol natoľko unavený, že mu hrozilo riziko zaspatia za volantom. Hoci ide o prieskum v Británii, hlavné príčiny nekvalitného spánku môžeme pokojne vztiahnuť aj na Slovákov. Najčastejšie sa človek zle vyspí pre neschopnosť „vypnúť“, obavy súvisiace s prácou, stres, hluk na ulici či budenie malými deťmi.
Z lekárskeho hľadiska najčastejšie dochádza k dennej ospalosti a mikrospánku pre nesprávnu spánkovú hygienu. Ak to preložíme do slovenčiny, hovoríme o nesprávnych návykoch, predovšetkým o ponocovaní a skorom vstávaní. Patrí sem aj prerušovanie spánku, napríklad pre starostlivosť o dieťa alebo chorého člena rodiny či pre telefonáty ľudí, ktorým pojem nočný kľud veľa nehovorí. Na kvalitu spánku vplýva tiež konzumácia stimulačných nápojov vo večerných hodinách, nemalý účinok má aj narušenie spánkového rytmu prácou na zmeny.
Ako sa brániť proti mikrospánku? Toľko k teórii, nás však pochopiteľne zaujíma prax z pohľadu vodiča. Existujú určité symptómy, ktoré varujú vodiča pred hroziacim mikrospánkom. Podľa Kleinmanna ide najmä o zvýšenú frekvenciu žmurkania, „padanie“ viečok, problémy udržať hlavu vztýčenú, hlasnejšie dýchanie, neprítomný pohľad.
Patrí sem aj neschopnosť sústrediť sa, mozog neraz doslova vypne. Vodič si v takom prípade až po niekoľkých kilometroch uvedomí vzdialenosť, ktorú prešiel, no nič si nepamätá. „Naneštastie tieto symptómy väčšina vodičov nespozoruje, zväčšia si uvedomujú iba únavu,“ hovorí psychológ.
V ideálnom prípade by vodič mal prenechať šoférovanie niekomu inému. Ak to nie je možné, vhodný je krátky spánok na odpočívadle, najviac však 20 minút. Pomôže zmena aktivity, napríklad krátka prechádzka či menšia rozcvička. Vodičovi môže pomôcť aj posádka tým, že udržiava odľahčenú konverzáciu a dobrým budíčkom je smiech.
Mnohí vodiči majú vlastné overené recepty, všetky však možno považovať len za krátkodobé riešenia. Podľa Kleinmanna otvorenie okna vyvetrá a ochladí vzduch v kabíne, čo môže do istej miery prispieť k zníženiu subjektívneho pocitu únavy. Lenže únava zostáva rovnaká, odstrániť ju možno iba spánkom.
Hlasná rytmická hudba zas zamestná a aktivizuje mozog, čiže potláča príznaky únavy, ale neodbúra jej príčinu. Navyše môže vodiča povzbudiť k rizikovejšiemu štýlu jazdy, čo je mimoriadne nebezpečné aj pre ostatných účastníkov premávky. Veľmi častým receptom sú rôzne povzbudzujúce nápoje. Tie síce dokážu dočasne človeka postaviť na nohy, akonáhle však ich účinok vyprchá, únava a vyčerpanosť sa zhoršia.
Odborníci upozorňujú, že stres v kombinácii s únavou je podceňovanou príčinou dopravných nehôd a úmrtí či zranení na cestách. „Požiadavky súčasnosti, profesionálne aj sociálne, viedli k zvýšeniu porúch spánku, ktoré zas vyvolávajú zvýšenú ospalosť s potenciálne smrtiacimi dôsledkami,“ povedal počas prieskumu poisťovne riaditeľ Londýnskeho centra spánku Irshaad Ebrahim. Nanešťastie ľudí viac zaujíma to, aby sa čo najrýchlejšie dostali do cieľa a ignorujú pritom riziká, ktoré prináša únava. Každý by si mal preto uvedomiť, že auto sa môže v rukách nezodpovedného vodič zmeniť na smrtiacu zbraň. Radšej prísť do cieľa o pol hodinu neskôr, než doraziť včas... do nemocnice či nebodaj márnice.
Zdroj: http://automoto.cas.sk/clanok/191995/mikrospanok-tichy-zabijak
