Ako človek žije, tak aj šoféruje
Vodič, ktorý sa v Českej republike vyboduje, musí absolvovať dopravno-psychologické vyšetrenie. Okrem toho sa takémuto vyšetreniu musia podrobiť aj všetci profesionálni vodiči. Ako také vyšetrenie vyzerá?
Žiadateľ má tendenciu k sociálnej exhibícii a riskovaniu hovorí doktor Hudeček ukazujúc osobnostný profil jedného z účastníkov dopravno-psychologického vyšetrenia. Samozrejme neviem o koho ide a vôbec ho nepoznám. Ani na ceste by som ho asi hneď nepoznal. Pritom predstavuje pre účastníkov premávky potenciálne riziko. Alois Hudeček je prezidentom Asociácie dopravných psychológov ČR. Sedím za stolom v jeho pracovni (ako ordinácia to tu vôbec nevyzerá) a začínam si uvedomovať, že rovnaké vyšetrenie by bolo dobré pre každého žiadateľa o vodičské oprávnenie. Alebo možno pre každého človeka. Dozvie sa totižto o sebe veci, ktoré doteraz nevedel a v bežnom živote sa mu môžu hodiť.
Vybodovanie, do ordinácie!
Nečakajte, že u dopravného psychológa stretnete doktorov v bielych plášťoch a na druhej strane šialencov v zvieracej kazajke. Všetko pôsobí neformálne a väčšina disciplín vyzerá ako zábavná hra. Človek si ani neuvedomí, koľko toho na seba prezradí. Napríklad ako odoláva stresu a únave. Alebo ako sa pri oboch chová. A to najdôležitejšie zo všetkého – musí sa prejaviť hodnotový systém motoristu. Mal by skrátka vedieť, čo je dobré a čo je naopak zlé. Prejaví sa, či má predpoklady k bezproblémovému riadeniu motorového vozidla. Podobného vyšetrenia sa musí zúčastniť záujemca o riadenie nákladného auta alebo súpravy nad 7500 kg (pred zahájením profesionálnej činnosti, v päťdesiatich rokoch a potom každých päť rokov), učiteľ autoškoly, ale aj šoféri s dvanástimi bodmi v záznamoch. Paradoxné je, že sa psychológovi doteraz vyhýbali takí, ktorí prišli o vodičský preukaz za alkohol (čiže za menej ako 12 bodov). To sa samozrejme nepáčilo motoristom, ktorí sa vybodovali súčtom bodov za „maličkosti“ typu nepripútanie sa alebo mierne prekročenie rýchlosti. Lenže od tohtoročného júla bude platiť povinnosť pre všetkých vodičov so zákazom riadenia na šesť mesiacov a viac od obecného úradu, pre tých, ktorí majú zákaz riadenia motorového vozidla vydaný súdom a tiež tí, ktorí sa riadenia vzdali dobrovoľne v rámci alternatívneho trestu.
Kto je väčší odborník?
Dvesto akreditovaných psychológov v ČR by teda nemali mať núdzu o prácu (ich zoznam je dostupný na stránke http://www.mdcr.cz/cs/Silnicni_doprava/Udelene+akreditace+k+provadeni+dopravne+
psychologickeho+vysetreni.htm). Nikto iný od 1.8.2012 nemôže robiť skúšky. Lenže je v tom kameň úrazu – akreditovaných psychológov je veľa, ale motoristi vôbec nevedia, ako konkrétne majú testy vyzerať. Dôvodom je, že sa medzi sebou akreditovaní psychológovia hádajú o tom, kto má na prácu väčšie oprávnenie a mnohí si prácu robia po svojom. „Ešte ani neplatila zákonná povinnosť dopravno-psychologického vyšetrenia pre vybodovaných a už vznikali rýchlokurzy dopravnej psychológie,“ Krúti hlavou Alois Hudeček, prezident českej profesijnej organizácie, ktorá je členom európskej federácie psychologických asociácií (EFPA). Sme u neho v Prostějove aby sme videli, prečo stojí vyšetrenie 1500 (profesionálni vodiči) a 2500 (vybodovaní vodiči) korún a trvá najmenej štyri až päť hodín. Bohužiaľ existujú aj pracoviská, kde to zvládnu za štvrtinu a ešte argumentujú voňavou kávičkou, desiatou zdarma a príjemnými psychologičkami. Niekde neváhajú ordinovať v panelákovom byte, kde sedia účastníci oproti sebe na stoličkách v obývačke. Alois Hudeček miesto toho dáva poukážku v hodnote 1500 Kč na kurzy bezpečnej jazdy v CBJ Ostrava.
Bez peňazí to nejde
O kvalite by mala vypovedať aj cena služby – kto pracuje rýchlo a za málo niečo oklamal. Vybavenie dopravného psychológa tiež niečo stojí. Veď len diagnostické zariadenie, ktoré okrem iného odhalí kvalitu periférneho vnímania (takzvaný Vienna Traffic test system alebo Schuhfried) stojí 360000 korún. Je v ňom totiž 20 variantov testov nutné aktualizácie sa počítajú na roky. Táto diagnostická technika je certifikovaná vo všetkých krajinách EÚ. To sa samozrejme niektorým dopravným psychológom nepáči a nechcú do neho investovať. Výsledkom je, že ministerstvo dopravy nestanovilo presné podmienky pre vybavenie dopravno-psychologického pracoviska. Hudeček hneď vysvetľuje rozdiel medzi priestorovým videním, ktoré zisťujú oční špecialisti (fyziologická funkcia oka) a vnímaním. Videnie je totižto len rozsah oka, naproti tomu vnímanie je tým, čo si mozog uvedomí, že oko videlo. Lenže ako náhle zaťažíte mozog nejakou úlohou, nie je schopný všetko akcentovať. Tieto poruchy sa veľmi často vyskytujú u vodičov po štyridsiatom roku života. Očný lekár nemá nástroje ako túto čisto psychologickú záležitosť diagnostikovať. Preto obyčajne prejdú bez nálezu. „Profesionálni vodiči sú zvyknutí pozerať sa za volantom stále dopredu, čo im spôsobuje ochabovanie pozornosti po stranách,“ vysvetľuje psychológ. Hovorí sa tomu tunelový efekt. Zaujímavé je, že vodiči autobusov majú vypracovanú pozornosť na pravej strane perimetra, pretože sledujú priestor, kde nastupujú cestujúci. „Pokiaľ zistím, že má niekto periférne vnímanie pod 120 stupňov, nepodpíšem mu to, ani keď očný lekár povedal, že je všetko v poriadku,“ hovorí Alois Hudeček.
Dopravno-psychologické vyšetrenie
Úvod - uvoľníme atmosféru
Na niektorých zo šestice účastníkov dnešného vyšetrenia je vidieť, že by si dokázali predstaviť lepšiu zábavu v pondelok ráno, než je prednáška o bezpečnosti cestnej premávky. Lenže doktor Hudeček má dar zaujať a nezriedka prekvapí. Všetci účastníci ho teda počúvajú. „Dopravno-psychologické vyšetrenie nie je všeliek,“ prekvapuje hneď na úvod. „Berte ho tak ako STK,“ vysvetľuje s tým, že ide o sebapoznanie. „Žiadna technika neustráži vodiča, pokiaľ nie je schopný ustrážiť sám seba. Cieľom je aktivizovať vo vás vášho vnútorného policajta,“ vysvetľuje. Počas dvadsiatich minút spadne z účastníkov ostych a diskutujú s psychológom. Skoro sa až divím, že im dáva toľko priestoru. „Na úvod je potrebné znížiť napätie v skupine,“ potvrdzuje mi potom v súkromí Alois Hudeček a dodáva, že dopravná psychológia je nielen diagnostikou, ale tiež trochu moderným kázaním. Taktiež treba poslucháčov na úvod upokojiť, dodať im istotu a zároveň na ne výchovne pôsobiť. Poučné je to aj pre mňa. Od účastníkov sa dozviem veci zo zákulisia profesionálnej dopravy. Ako sú vodiči tlačení k dodržovaniu terorizujúcich noriem dodávok „just in time“ (na čas, bez skladovania tovaru) a ako sú preto niekedy tlačení zamestnávateľmi nedodržiavať bezpečnostnej prestávky, ani keby chceli.
Anamnestický dotazník – koľko pijem kávy?
Po trištvrte hodine končí debata a prichádza čas na zapojenie mozgových závitov. Účastníci dostanú anamnestický dotazník. Okrem obligátnych údajov musia napríklad podpísať, že nie sú pod vplyvom alkoholu, liekov, drog a či sú primerane vyspatí. Po dotazoch o vodičskom oprávnení a nehodách prichádzajú otázky typu: Koľko šálok čiernej kávy denne vypijete? Užívate lieky? Fajčíte? Ako by ste popísal svoju povahu? Môj prvý dojem je u každého rovnaký – každý chce predsa vyzerať lepšie a nenapíše o sebe, že jazdí unavený a po tom ako deň predtým vypil väčšie množstvo alkoholu. „Keď si niekto vymýšľa, hneď to poznáme,“ odporuje doktor Hudeček s tým, že to všetko prispieva do osobnostného profilu žiadateľa. Okrem toho každý podpisom potvrdil, že všetky údaje sú pravdivé a úplné. „Vyšetrenie je právnym dôkazom toho, že je človek zodpovedný za svoje konanie,“ vysvetľuje psychológ inými slovami, že za dopravnú nehodu si každý môže len vďaka vlastnej hlúposti. „Objektívne príčiny dopravných nehôd totiž neexistujú,“ končí.
Test vizuálnej pamäti – bola tam pneumatika?
Ak radi hráte pexeso a trénujete vizuálnu pamäť, tento test je presne pre vás. Každý z účastníkov dostane iný arch papierov s predtlačenými kresbami predmetov, napríklad s mravcom, autom a reťazou. Celkom je na papieri 30 obrázkov. Potom je to už pre všetkých rovnaké. Každý má jednu minútu na zapamätanie a potom musí napísať na papier čo najviac vecí. Problém je v tom, že nervozita a pracujúca psychika spôsobí, že po napísaní desiatich vecí neviete, čo ešte na obrázkoch bolo. „Došla mi inšpirácia,“ odkladá pero dvadsaťšesťročný Michal. Po štyroch minútach začne písať na papier veci, ktoré možno na papieri ani nevidel.
Bourdonova skúška dlhodobej koncentrácie pozornosti – náročné štvorčeky
„Toto je najnáročnejšie,“ presne vystihuje ďalšiu úlohu majiteľka autoškoly Martina Horníčková. Sedí vedľa mňa na stoličke a medzi dnešnými uchádzačmi o vyšetrenie sú aj jej frekventanti. Každý z účastníkov dostane veľký arch papierov s tridsiatimi riadkami a celkovo s 2550 štvorčekmi. Tento test sa volá Bourdonova skúška. Na papieri sa nachádza niekoľko typov obrázkov vnútri štvorčekov. Napríklad čierny štvrťkruh pri jednom z rohov alebo polkruh na strane štvorčeka. Každý štvorček musíte v hlave spracovať. Jeden z typov podčiarkujete, druhý preškrtávate. Lenže skúste toto robiť päť minút vkuse na čas! Princíp je v tom, že sa človek musí naozaj sústrediť, pracovať v kľude a triediť informácie na významné a nevýznamné. Keď sa vynervuje, robí chyby. Preskakuje riadky alebo vynecháva stĺpce. Pracuje sa podľa príkazov z magnetofónu a na každý riadok je obmedzený čas, čo nenavodzuje kľudnú atmosféru. „Za pol hodiny tým vyvoláme rovnakú záťaž ako pri štyroch hodinách výkonu,“ vysvetľuje podstatu testu doktor Hudeček. Upozorňuje na špecifiká starších vodičov, ktoré potvrdzujú aj psychologické výskumy. „Pokiaľ je po päťdesiatom roku života práca kvalitná, celkový výkon nehrá žiadnu rolu,“ dodáva. Jeho slová hneď potvrdzuje jeden z mladých účastníkov. Pre uľahčenie totiž nepostupuje štvorček po štvorčeku, ale vždy najprv vyškrtáva rovnaký typ a potom sa sústredí na ďalší. Problém je v tom, že je to síce jednoduchšie, ale na úkor kvality vypracovania. „Keď štvorčeky vynechávate a preskakujete, je to akoby ste v aute radili bez spojky,“ upozorňuje doktor Hudeček a výstižne podotýka, že „oko nie je blbec, oko musí všetko vidieť.“
Priestorové videnie – vidím za roh
Na rad prichádza test priestorového vnímania. Keď zabliká čiarka na svetelnej tabuli naľavo, stlačím ľavý pedál. Pokiaľ napravo, pravý pedál. Pritom si musím na monitore držať bublinu v zameriavači. Toto snáď zvládne aj cvičená opica, hovorím si. Lenže po ôsmych minútach mám toho dosť, únava sa dostavuje. V dvoch prípadoch som urobil chybu a tri zablikania som vôbec nezaregistroval. „Výsledok je v norme, za volant môžete ísť. Ale ľavú stranu priestorového vnímania máte o niečo horšiu ako pravú,“ hovorí doktor Hudeček. Druhá časť testu je tachistoskopické vyšetrenie. Na obrazovke sa nachvíľu objaví ulica, a keď zmizne, musíte zaškrtnúť, čo na nej bolo (semafor, cyklista, chodec...). Prichádzajú modelové situácie. Vchádzam do križovatky a musím stlačiť tlačidlo vtedy, keď by som už do nej kvôli blížiacemu sa autu nevošiel. Stačí chvíľu pozorovať účastníkov a hneď je jasné, že každý chce vyzerať lepšie a stláča tlačidlo skôr, než v skutočnosti jazdí. „Z psychologického hľadiska je to v poriadku. Vie totiž, čo je správne,“ vysvetľuje psychológ.
Determinačný prístroj – farba na farbu
„Ako náhle sa rozsvieti biela farba, stlačte biele tlačidlo, pri modrom modré a tak ďalej s ostatnými farbami,“ vysvetľuje hneď na úvod doktor Hudeček. Vyzerá to jednoducho, ale frekvencia preblikávania farieb sa neustále zrýchľuje. K tomu sa pridávajú zvuky. Pri počutí vysokého pískavého tónu stlačte pravú klapku, pri nízkom hlbokom ľavú. Aby toho nebolo málo, zakrátko prídu na rad pedále po zasvietení ďalších kontroliek. Na koncentráciu je toho dosť. Ako v aute. Merajú sa správne, nesprávne a oneskorené reakcie. „Keď jeden utečie nevadí,“ ukľudňuje psychológ Michala, ktorý zneistel po chybe a stratil na okamih koncentráciu. „Pokiaľ urobíte chybu, je dôležité pokračovať a nevracať sa k nej, rovnako ako na ceste,“ vysvetľuje. Prístroj s tlačidlami pritom nie je nový, bol vyrobený už v roku 1985. Stále však nikto nevymyslel lepší princíp a všetko novšie a drahšie je len jeho evolúciou. Tento funguje skoro tridsať rokov a vystriedali sa na ňom tisíce vodičov. Až na rozpadnuté tlačidlá, ktoré sa museli vymeniť funguje úplne bez chybičky. Mimochodom frekvencia zisťovania všetkých psychomotorických funkcií sa pri teste neustále zrýchľuje – tretia rýchlosť je úmyselne na hranici ľudských schopností, aby preverila reakciu v kritických situáciách.
Pohovor – v čom sa zlepšiť?
Nakoniec prichádza to najdôležitejšie: vyhodnotenie a oboznámenie účastníkov s výsledkami ich testov. Väčšina požiadavky splní. Kto nie, má možnosť opakovania. Pre všetkých je ale spoločné, že spoznali svoje slabiny a môžu na nich zapracovať. Na ceste aj v živote.
Tri otázky pre...
...Martinu Horníčkovú, majiteľku školiaceho strediska vodičov a bezpečnosti práce v cestnej doprave a bezpečnosti práce v cestnej doprave v Šumperku
Čo u vás musia vybodovaní vodiči absolvovať pred vrátením vodičského preukazu?
V autoškole vlastne nemusia nič. Ale práve ona ich prihlasuje k záverečným testom a jazdným skúškam. K ničomu ich nenútime, aj keď v cene majú kondičné jazdy. Lenže mnohí z nich k tomu pristupujú ako majstri, takže po rokoch za volantom hocikedy nesplnia vodičskú skúšku. Idú totižto tak ako boli zvyknutí a to sa komisárom nemusí páčiť.
Musia absolvovať jazdy na všetkých vozidlách keď majú viac skupín?
Samozrejme, tak ako v autoškole. Pokiaľ máte skupinu na auto aj motorku, musíte urobiť skúšku na oboje.
Čo je problémom súčasnej výučby riadenia motorových vozidiel?
Inštruktorská obec starne. Mladí do oboru nechcú ísť a starí sa už neradi vzdelávajú a mnohokrát ustrnuli vo vývoji. Takže pretrváva mienka, že by mal mať inštruktor technické vzdelanie. Lenže k čomu je to dnes, keď si na aute nič neopravíte? Problém je naopak v tom, že je stále nová legislatíva, ktorú vodiči nepoznajú. Osobne vidím budúcnosť napríklad vo väčšom rozšírení kondičných jázd a kurzov pre seniorov.
Rozhovor: psychológ Alois Hudeček
Kto iný by mal robiť dopravného psychológa ako človek s praxou za volantom kamiónu? Doktor Hudeček s ním prešiel Českú republiku aj Európu a na roky s návesom za chrbtom rád spomína. Kvôli tomu si hneď získa poslucháčov z rady profesionálnych vodičov. Skrátka poznajú, že od neho nebudú počuť len nudnú teóriu. Snaží sa zboriť mýty, že kto jazdí pomaly, ten je opatrným a dobrým vodičom. A kto jazdí rýchlo, musí byť nebezpečný až agresívny. Aj rýchla jazda v medziach zákona môže byť defenzívna a bezpečná.
Ako získa psychológ prax s kamiónom?
V sedemdesiatych rokoch som nastúpil ako podnikový psychológ do ČSAD Ostrava. V rámci výskumných úloh som mohol sám riadiť aj do zahraničia. Za volantom som si vtedy zarobil viac ako psychológ. Po ČR aj Európe som na liazke najazdil minimálne stotisíc kilometrov. Aj teraz sa rád zveziem ťahačom. Nedávno to bolo v Mercedese Actros.
Čo vám to dalo?
Aj keď je to viac ako dvadsať rokov, z vlastnej skúsenosti viem o čom hovorím. Pamätám si napríklad, čo prežíva vodič, keď má za sebou naložených dvadsaťpäť ton mokrého dreva a zrazu mu praskne ľavá predná pneumatika.
Čo je podľa vás najväčším zlozvykom českých šoférov?
Nedodržiavanie bezpečného odstupu a pravidelných prestávok. Len hlupák nedodržuje bezpečný odstup od auta pred sebou. Väčšina českých vodičov ale vôbec nevie, čo to je. Keby ľudia jazdili v bezpečných odstupoch, bola by na diaľnici len polovica nehôd. Dodržiavanie bezpečnostných prestávok je kontrolované len u profesionálnych vodičov, ale aj amatéri by nemali bez prestávky šoférovať. Odporúčam prestávku po dvoch hodinách, hlavne pri dlhších cestách napríklad k moru, pretože na takú jednostrannú stereotypnú záťaž nie sú zvyknutí.
Čo keď ale naozaj za volantom nie som unavený?
Profesionálny vodič môže ísť maximálne štyri hodiny bez prestávky, ale únava príde aj oveľa skôr. Nedá sa prekonať, nie je žiadny iný liek ako odpočinok. Niekedy stačí desať minút. Ako náhle som začal v liazke preraďovať bez citu, bola to prvá informácia o únave. Pri starých autách sme boli stále v strehu. Dnes majú vodiči automatické prevodovky s tempomatom. Je to výhoda, ale vyžaduje ďaleko vyššiu sebakontrolu. Je úplne normálne napríklad u vodičov autobusov, že únava príde po jednej alebo dvoch hodinách riadenia. Jediný liek je zastaviť a obísť vozidlo. Pokiaľ vezú ľudí a je im to nepríjemné, nech sa pozrú napríklad do motora. Zo skúsenosti je preverené, že fyziologické a psychické potreby sa nedajú obísť.
Ako vidíte pozitíva a negatíva bodového systému?
Z hľadiska dopravnej psychológie je preventívno-výchovný. U nás je hlavne sankčný. Bodový systém je len vtedy efektívny a výchovný, keď je prevažnou časťou vodičov akceptovaný ako spravodlivý.
Čo konkrétne je podľa vás zle?
Nevýchovný je napríklad v tom, že o pridelených bodoch neviem. Po nejakých ôsmych by mala vodičovi prísť obálka s varovaním, aby sa nad sebou zamyslel. Veď poštovné zaplatil už v predchádzajúcich pokutách. Navyše body by mal dostať až za závažnejšie prekročenie pravidiel.
Sú všetky dopravno – psychologické pracoviská rovnako vybavené?
Bohužiaľ nie. Hlavne neexistuje žiadna kontrola zo strany ministerstva dopravy a predpisy sú veľmi všeobecné. Aj kvalita akreditovaných psychológov je rozdielna. Polovica z nich nesplňuje podmienky zákona. Niektorí nemajú ani požadovanú trojročnú prax v dopravnej psychológii. Vzniklo to tým, že ministerstvo dopravy nemalo záujem ustanoviť akreditačnú komisiu s odborníkmi. Pracoval som na príprave legislatívy, ale z pôvodného návrhu zostalo len osekané torzo.
V čom?
Pôvodný návrh pracoviska počítal s minimálne troma miestnosťami. Výsledkom sú dve miestnosti plus čakáreň a recepcia. Pravdepodobne si niekto poplietol dopravno-psychologické vyšetrenie s návštevou zubného lekára. Úplne vypadla kontrolná činnosť alebo prezenčné knihy, čo môže viesť ku korupčnému jednaniu. Taktiež nie je určené, čo všetko musí psychológ diagnostikovať. Pre zaujímavosť by podľa mňa mala byť každá ordinácia riadne zabezpečená. Veď sú v nej archivované osobné záznamy.
Keď s posudkom nesúhlasím môžem ísť inam?
Môžete, náš posudok je len podkladom pre ošetrujúceho lekára. Ten ho dokonca ani nemusí rešpektovať, keď napríklad u vybodovaného vodiča za alkohol napíše, že by mal byť pod dohľadom a nabudúce sa k nemu pristupovať prísnejšie. Ale z okolia mám skúsenosť, že praktickí lekári naše návrhy rešpektujú a konzultujú ich s nami.
Máte povinnosť upozorniť úrady na človeka, ktorý by nemal riadiť?
Túto povinnosť má podľa zákona len ošetrujúci lekár. Ale nevezmem si to na zodpovednosť, preto v niektorých prípadoch posielam kópiu záveru na príslušné miesta.
Anketa medzi účastníkmi
- Prečo som na dopravno-psychologickom vyšetrení?
- Aký máte na neho názor?
- Čo pre vás bolo najťažšie?
Jakub, 28 rokov
- Potrebujem potvrdenie ako profesionálny vodič
- Je to pre mňa poučné. Zaviedol by som to povinne pre všetkých, čo majú auto ako zbraň v ruke. A povinne pre starších vodičov
- Zaškrtávanie štvorčekov. Bola to záťaž na psychiku, bolela ma aj ruka („Tento problém má skoro každý, tým sa to de facto nuluje,“ vysvetľuje neskôr Hudeček).
Michal, 30 rokov
- Vybodoval som sa.
- Má to zmysel. Riadim auto súkromne a jazdím aj služobným.
- Štvorčeky. Asi som ich dobre nezvládol.
Tomáš, 50 rokov
- Živím sa riadením, takže musím.
- Význam to má, ale aj tak stretávam na cestách psychopatov, ktorí tam nemajú čo robiť. Otázkou ostáva, nakoľko ich dokáže vyšetrenie odhaliť.
- Periférne vnímanie
Zdeněk, 56 rokov
- Profesijné školenie.
- Je to dobré. Aspoň viem, na čom som. Povedali mi, na čo si mám dať pozor.
- Všetko bolo rovnako ťažké. Prekvapilo ma, že poznali mierne zúžené periférne vnímanie, aj keď som si to občas uvedomoval.
Michal, 26 rokov
- Začínam ako profesionálny vodič, takže je to pre mňa povinnosť.
- 2. Mal by to absolvovať každý vodič. Možno by nebolo na ceste toľko agresívnych vodičov.
- Záťažová skúška, teda štvorčeky. Musím na sebe ešte pracovať povedal doktor.
Viete, že...
... dopravno-psychologické vyšetrenie nemusia absolvovať vodiči, ktorí jazdia na nákladných vozidlách súkromne bez honorára? Okrem toho taktiež šoféri vozidiel požiarnej ochrany, polície, väzenskej služby, spravodajských služieb alebo ozbrojených síl.
...od júla budú mať zamestnávatelia povinnosť platiť profesionálnym vodičom dopravno-psychologické vyšetrenie? Až doposiaľ zamestnávateľ mohol, ale nemusel.
...akreditovaným dopravným psychológom sa môže stať len absolvent magisterského štúdia v odbore psychológia, postgraduálneho štúdia a s trojročnou praxou? Okrem toho musí mať k výkonu profesie predpísané vybavenie.
...pre profesionálnych vodičov vozidiel nad 7,5 tony už neplatí povinnosť absolvovať vyšetrenie na EEG? Neurologické vyšetrenie totiž malo zmysel u šoférov, ktorí prekonali úraz hlavy alebo mŕtvicu. Robiť ho preventívne bolo neekonomické. Jeho zrušením sa tak podľa odhadov ušetrilo až 600 000 000 Kč.
