Nie je agresivita ako agresivita. Táto ľudská vlastnosť má veľa podôb, vrátane aktívnej a pasívnej formy. Existuje niekoľko základných typov rizikových vodičov.
Medzi motoristami koluje celý rad mýtov týkajúcich sa agresivity. Veľmi častý je názor, že pomalý vodič je opatrný a dobrý, kým ten rýchly je nebezpečný. Nie je to pravda. Rovnako nie je pravdivý ani názor, rozšírený zväčša medzi mladšími motoristami, že rýchly vodič je dobrý vodič. To, že klampiarsku dielňu navštevuje častejšie ako obchod s potravinami, je už vedľajšie.
Podľa dopravného psychológa a bývalého prezidenta Asociácie dopravných psychológov ČR Aloisa Hudečka nie je možné k bezpečnosti cestnej premávky pristupovať technokraticky, ale je potrebné brať do úvahy aj psychologický aspekt. Rýchla jazda v medziach zákona môže byť defenzívna a bezpečná a naopak, riziková môže byť aj pomalá jazda.
„Základom bezpečnosti cestnej premávky je vedieť šoférovať, uvedomiť si svoje možnosti, predvídať a správať sa tolerantne a ohľaduplne.“
Príčiny agresivity
Slovenská legislatíva nepozná pojem agresívneho či bezohľadného vodiča. Klinický psychológ Karol Kleinmann upozorňuje na rozdiel medzi agresivitou a bezohľadnosťou. Agresívny vodič sa snaží niekomu ublížiť, napríklad prudkým pribrzdením po predídení iného vozidla. Okrem takejto aktívnej agresivity, pozná psychológia aj agresivitu pasívnu. Tá sa prejavuje snahou pasívneho agresora o potrestanie rýchleho vodiča tým, že za žiadnu cenu neuvoľní ľavý jazdný pruh a dokonca ešte pribrzdí.
Naproti tomu bezohľadný vodič nemá v úmysle nikoho ohrozovať ani trestať. Prejavom bezohľadnosti sú rozšírené neduhy typu jazdy na oranžovú, nespomalením pri priechode pre chodcov, hoci tomu nič nebráni, či snaha predísť kolónu a vynútiť si zaradenie do jazdného pruhu.
Hlavnou príčinou agresivity na cestách je rýchle tempo života a časový stres. Myšičky, jazda po krajnici a každý, kto jazdí predpisovo, vyzerá ako neschopný slimák. Nie každý vodič sa však takto správa a práve správanie sa za volantom vyplýva z osobnosti človeka. Osobnosť bezproblémového vodiča charakterizuje najmä vyrovnanosť, emocionálna stabilita, prispôsobivosť, sebaovládanie a sebadôvera, odolnosť voči stresu, svedomitosť a spoľahlivosť. A nemalý vplyv majú aj sociálne vlastnosti, napríklad altruizmus, čiže snaha myslieť na ostatných a predvídať ich konanie.
Vyrovnanosť verzus nestabilita
Rizikový vodič, ktorý častejšie spôsobuje dopravné nehody, je protipólom bezproblémového. Rozhodne je svojráznejší, egocentrický, dynamický, emotívnejší a neraz ho charakterizuje narušené sebahodnotenie. Nezanedbateľnou súčasťou jeho osobnosti je aj agresivita, i keď na druhej strane je potrebné uznať, že ju v sebe vo väčšej či menšej miere nosíme všetci. Nie je možné sa jej zbaviť, ale človek ju môže cielene kultivovať.
„Kultivovaná agresivita nie je negatívna, pretože prináša kreativitu, vitalitu, aktivitu a sexualitu.“
Emócie sú dôležité mechanizmy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vnímaní a hodnotení rizika. Agresivita je toho súčasťou. Podľa Hudečka ide o obranný mechanizmus, ktorý možno definovať ako úmyselné konanie zamerané na otvorenú alebo symbolickú snahu spôsobiť niekomu krivdu, škodu alebo bolesť. Prejavov je nepreberné množstvo, či už sú to nadávky, hrozby, výsmech alebo vtipkovanie na adresu iného človeka. V doprave sa agresivita prejavuje určitou formou násilia, ktorého terčom a obeťami sú účastníci cestnej premávky.
Agresívneho vodiča často charakterizuje nielen vysoká sebadôvera, prehnaná túžba presadiť sa či potreba nadradenosti a moci, ale aj asymetrický partnerský vzťah, skrytý pocit menejcennosti a emocionálna nestabilita. V doprave sa prejavuje rôznymi spôsobmi, najčastejšími „symptómami“ sú:
- nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti
- predchádzanie sprava, zbytočné zmeny jazdných pruhov bez smerovky a pod.
- jazda v ľavom pruhu a bránenie ostatným v predchádzaní (ide o prejav pasívnej agresivity)
- zbytočné „vyblikávanie“ v situácii, keď sa vozidlá v ľavom pruhu nemôžu zaradiť do pravého
- priama agresivita vo forme gestikulácie alebo verbálnych útokov
Neverbálna komunikácia, napríklad gestikulácia so vztýčeným prostredníkom či ťukaním si do čela, môže mať za následok zvýšenie nervozity vodiča, ktorému je určená. Vytrubovanie a vyblikávanie máva rovnaký účinok a to, že to bezpečnosti premávky nepomôže, je viac ako isté. Pritom aj slovenský zákon o cestnej premávke hanlivú gestikuláciu zakazuje, i keď vymožiteľnosť tohto ustanovenia je určite sporná.
Typológia vodiča
Nie je jednoduché vypracovať nepriestrelnú typológiu vodiča, nakoľko každý človek je jedinečná a neopakovateľná osobnosť a charakterizuje ho súbor rôznych osobnostných čŕt a emócií. Viacerí psychológovia sa snažili vypracovať základné typy vodičov, najmä tých rizikových. Ide však o veľmi zjednodušený pohľad. Ak priznáme farbu sami pred sebou, nejeden vodič v sebe odhalí prakticky každý z nižšie uvedených typov. Otázka znie, ktorý prevláda.
Typy vodičov
Z viacerých psychologických štúdií sme vytvorili súhrnný zoznam nasledujúcich typov:
1. Bezpečný vodič
Častejšie je predchádzaný, než sám predchádza. Používa spätné zrkadlá a nezvyčajné manévre sú skôr výnimkou. Málokedy ho niečo vyvedie z miery a ak áno, rýchlo sa spamätá. Dodržiava pravidlá cestnej premávky a zväčša nie je účastníkom dopravnej nehody.
2. Pretekár
Hlavným rysom tohto typu vodiča je túžba predviesť sebe aj okoliu, že dokáže niečo viac než priemer a je schopný ostatných prekonať. Má radosť z maximálnej možnej rýchlosti, zručného manévrovania a zvládania relatívne riskantných situácií, avšak bez vedomého hazardovania.
3. Pretekár-hazardér
Bravúrnu jazdu predvádza bez ohľadu na ostatných vodičov a predpisy, ohľaduplnosť a disciplína sú pre neho neznáme pojmy. Všetci sú povinní mu uvoľniť cestu, chodci musia včas a svižne uskočiť. Svojvoľne si uzurpuje právo porušovať predpisy.
4. Exhibicionista
Volant ho priam fascinuje, šoférovanie je splnením jeho životného cieľa a ambícií. Nikoho nechce vedome poškodiť ani zraniť, chce sa len predvádzať. Najmä vtedy, ak je majiteľom výkonnejšieho vozidla.
5. Narcista
Riadi sa rigidnými štandardmi týkajúcich sa jazdného správania sa. Hnevá ho, ak ich ostatní účastníci cestnej premávky nespĺňajú.
6. Stíhač
Regrutuje sa najmä medzi ľuďmi mladších ročníkov a charakterizuje ho potreba potvrdzovať si alebo zvyšovať sebavedomie. Základným rysom sú razantné rozjazdy, príliš rýchla jazda, riskantné predchádzanie a prudké brzdenie. Ak nemôže predísť iné vozidlo, považuje to takmer za porážku. Beda však, ak ho niekto predíde. Nebojí sa ani „faulov“, len aby nemusel kapitulovať.
7. Šprintér
Na rozdiel od stíhačov ho príliš nezaujíma, či je niekto pred ním alebo nie. K životu potrebuje iba rýchlosť, ktorá ho opája a ukája jeho túžbu po rýchlom tempe jazdy. Aj keď sa nikam neponáhľa, rád na rovnakej trase prekonáva svoje časové rekordy. V opojení rýchlosťou neraz stráca súdnosť a v miernej zákrute nezvládne riadenie.
8. Strážca
Považuje sa za niekoho nadradeného a osobuje si funkciu sudcu ostatných vodičov. Cíti sa povolaný k trestaniu ostatných za akýkoľvek dopravný priestupok.
9. Pasívny agresor
Marí akékoľvek pokusy o predchádzanie, rýchlu jazdu, pripojenie sa do jazdného pruhu a podobne. Vlastne týmto spôsobom útočí na ich sebavedomie. Tým, že marí ciele iných, vzbudzuje zlosť a tým aj hazardovanie na ceste.
10. Bojazlivec
Pre ostatných účastníkov cestnej premávky je spravidla nepríjemný. Nedôveruje si a svoj strach premieta do tzv. rozumnej opatrnosti. Prejavuje sa nielen pomalou jazdou, ale aj nerozhodnosťou pri riešení situácií, ktoré vyžadujú rýchle a jasné rozhodnutie a konanie. Často môže reagovať splašene, čo môže zapríčiniť kolíziu alebo nehodu.
Testy nestačia
Vodiči, ktorí v priebehu roka trikrát závažným spôsobom porušili dopravné predpisy alebo im bolo z rôznych dôvodov odobraté vodičské oprávnenie, sa musia podrobiť prevereniu psychickej, zdravotnej a odbornej spôsobilosti. Psychická spôsobilosť sa preveruje testami, avšak podľa psychológov tento spôsob nerieši základný problém chronických priestupcov. A tým je ich postoj.
Podľa psychologičky Niny Jaškovej väčšina testovaných vodičov nemá problém riadiť vozidlo ani riešiť dopravné situácie.
„Je to práve oblasť postojov k dodržiavaniu predpisov a k zodpovednému správaniu, ktorá vedie k rizikovému alebo nerizikovému štýlu jazdy. To, čo u nás absentuje, sú rehabilitačné programy, ktoré by vodičov systematicky viedli k zmene rizikového postoja. Väčšina európskych krajín využíva nejakú formu rehabilitácie, ktorej úlohou je pomôcť začleniť problémových vodičov do komunity na cestách".
Kleinmann poukazuje na prepracovanú nemeckú legislatívu, ktorá priestupky rieši kombináciou trestných bodov a povinného lekársko-psychologického vyšetrenia. Nestačí vypracovať posudok, či je vodič spôsobilý, ak má dostatočne rýchle reakcie alebo zvláda komplikované dopravné situácie. Naša legislatíva nerieši ani situáciu, ak jeden vodič opakovane porušuje predpisy a ich počet dosahuje dvojciferné číslo.
„V Belgicku by vám za štyrikrát tri priestupky okrem vodičského preukazu zadržali aj vozidlo,“ dodáva Kleinmann.
zdroj: http://autobild.cas.sk/clanok/199546/otestujte-sa-ktorym-z-10-typov-vodicov-ste
