Rozvod versus manželstvo. Čo je lepšie pre dieťa pri rodičovských nezhodách?

Ste obaja až po uši zamilovaní, zoberiete sa, rozhodnete sa založiť si rodinu. Perfektné! No čas plynie a nastávajú prvé nezhody a konflikty. Napriek sľubom pred oltárom preniká do vzťahu bolesť, žiaľ a chlad, a deti sú to jediné, čo vás odrádza od rozvodu. Zostať alebo odísť?

Pokiaľ ste sa v tom našli, čítajte ďalej.

Keď do manželského vzťahu vstupujú problémy a odcudzenie, nie je možné situáciu pred deťmi naveky tajiť. Psychológovia Hal Arkowitz a Scott O. Lilienfeld zastávajú názor, že deti sú veľmi citlivé na harmóniu medzi rodičmi a má na nich značný dopad. Rodičia sa často držia hesla, že chcú za každú cenu pre svoje dieťa to najlepšie. To často znamená, že sa rozhodnú ostať v nefungujúcom manželskom zväzku „len pre dobro dieťaťa.“

Rodina plná konfliktov však spôsobuje dieťaťu väčšie rany a bolesť, než rozvod. Psychologička Chrystyna D. Kouros a jej kolegovia v jednej zo svojich štúdii skúmali vplyv kvality manželstva na kvalitu vzťahu dieťa-rodič a v závere konštatujú, že hádky medzi manželmi majú značne negatívny dopad na vzťah s ich deťmi. To môže mať mnoho príčin. Konflikty napríklad berú rodičom energiu a oni už potom nemajú sily sa plnohodnotne venovať svojim deťom.

Je taktiež dôležité podotknúť, že nešťastní rodičia nevychovajú šťastné deti. Zotrvávanie v nešťastnom a nefungujúcom manželstve za každú cenu neprispieva k tvorbe láskavej a bezpečnej atmosféry domova. Naopak deti potom často vyrastajú v prostredí plnom neistoty a domnelého nebezpečenstva, čo je výsledkom nespokojnosti rodičov.  

Nepokojné domáce prostredie môže u dieťaťa viesť k zvýšeniu hladiny stresového hormónu kortizolu. Antropológovia Mark Flinn a Barry England počas svojho 20-ročného výskumu zameraného na  rodičovské konflikty a stres v rodinách spozorovali, že deti, ktoré žili s rodičmi, ktorí sa neustále hádali, mali vyššie priemerné hladiny kortizolu ako deti, ktoré žili v pokojnejších rodinách. Akákoľvek vyhrážka, grimasa, tichá domácnosť, nadávka či krik medzi rodičmi vyvoláva v deťoch ohromný stres, čo má negatívny dopad na rozvoj a zdravie ich organizmu či už po mentálnej alebo intelektuálnej stránke. Výsledkom môžu byť úzkosti, depresie, agresivita, alebo uzatváranie sa.  

Rovnako sa môže stať, že deti prevezmú od rodičov vzorce a štandardy správania. Vzťah partnerov je pre ich deti prvým modelom medziľudského kontaktu, tým pádom ho budú pokladať za ten správny a budú ho v budúcnosti vyhľadávať. John Gottman, psychológ so špecializáciou na vzťahy a manželstvo, tvrdí vo svojej knihe "The Seven Principles for Making Marriage Work", že deti, ktoré pochádzajú od rozvedených rodičov, čelia vyššiemu riziku vlastného rozvodu. Inými slovami, aký vzťah máte vy, taký bude mať aj vaše dieťa. Tak, ako sa cítite vo vzťahu vy, tak sa bude cítiť pravdepodobne aj vaše dieťa vo svojom budúcnom vzťahu.

Tak teda odísť alebo zostať? Na túto otázku bohužiaľ neexistuje univerzálna odpoveď. Každá rodina má svoju vlastnú dynamiku, problémy a okolnosti, ktoré treba pri takomto rozhodnutí zohľadniť. Rozvod je ale zvyčajne tou poslednou voľbou pri pretrvávajúcich manželských konfliktoch. Je potrebné zvážiť, či ste naozaj urobili všetko pre to, aby váš vzťah fungoval. Nádej predsa zomiera posledná. Je mnoho prípadov, kedy si partneri po dlhodobých ťažkostiach v manželstve opäť k sebe našli cestu.

Ak ste ale bojovali o vzťah a napriek tomu sa stále rozpadáva, je načase ho ukončiť. Ak sa rozhodnete pre rozvod, neznamená to, že ste zlyhali. Je rozdiel medzi zlyhaním a vzdaním sa v boji, v ktorom nemôžete zvíťaziť. Ak chcete to najlepšie pre vaše deti, práve oni môžu byť tým dôvodom, prečo sa rozhodnúť rozísť a viac im neubližovať. A ak rozvod zvládnete vy, zvládnu ho aj deti.

Mgr. Karol Kleinmann

Vyštudoval odbor psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2014 ukončil špecializačné štúdium atestáciou z klinickej psychológie. Na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite získal certifikát na certifikovanú činnosť Dopravná psychológia s licenciami vydanými Slovenskou komorou psychológov. V tomto odbore aj reprezentuje Slovensko ako člen medzinárodnej pracovnej skupiny TPI – Transport Psychology International a EFPA. Je absolventom 5-ročného výcviku v Systemickom koučingu a managemente v Prahe.

Previous
Previous

Alkohol za volantom

Next
Next

Cesta k úspešnému dodržaniu novorčných predsavziatí