"Podľa mňa po marihuane šoférujem bezpečnejšie"
Alkohol aj drogy po požití ovplyvňujú náš mozog a naše telo – a tým aj to, ako vnímame svet okolo nás. Tieto účinky môžu pretrvávať celé hodiny a spoločné majú to, že zhoršujú výkonnosť a zvyšujú riziká nehôd. Navyše, šoférovanie vozidla pod vplyvom je na Slovensku priestupok až trestný čin. Čo presne nastáva a ako veľmi je naše vnímanie pozmenené? Poďme si vymenovať základné fakty a porovnať vnímanie triezveho človeka a človeka pod vplyvom v kontexte šoférovania.
V Európe je najčastejšie požívaný alkohol a najbežnejšie požívanou drogou je kanabis (marihuana). Vyššia prevalencia rôznych drog v krajine súvisí aj s vyššou prevalenciou šoférovania pod vplyvom – ktoré je častejšie cez víkendy ako cez týždeň. Podľa prieskumu z roku 2016[1] až tretina respondentov uviedla, že za posledný rok aspoň raz šoférovali opití a 11% uviedlo, že šoférovali pod vplyvom nejakej nelegálnej drogy, hoci si väčšina bola vedomá, že ich riziko pri šoférovaní je vyššie.
Ako však presne drogy menia naše vnímanie?
Najprv sa poďme pozrieť na pôsobenie drog. Sporadické požívanie drog spôsobuje vyšší efekt pri jednotlivých požitiach, ako u ľudí čo ich berú pravidelne – u nich sa totiž buduje tolerancia. Účinky taktiež závisia aj od pôvodného rozpoloženia užívateľa a od prostredia v ktorom sa nachádza. Preto neexistuje univerzálny opis účinkov na všetkých – je však dôležité zbierať rôzne údaje a skúmať dôsledky drog na šoférovanie.
Napríklad agresia – nie u všetkých alkohol a drogy vzbudia agresiu. Avšak ak má človek agresívne sklony alebo históriu páchania trestných činov, vplyv drog ich agresiu zvyšuje.
Pri alkohole je nástup zhoršenia schopností postupný:
Narušená schopnosť súvisle hovoriť
Zhoršenie jemnej motoriky (napríklad uchopovanie)
Zhoršenie hrubej motoriky (napríklad chôdza)
Zhoršenie reakčného času
Zhoršenie zrakového vnímania (najmä periférne videnie a vnímanie hĺbky)
Vyšší sedatívny účinok pri väčšej konzumácii alkoholu (jedinci s vysokou toleranciou potrebujú vyššiu dávku)
Vodiči si pokles svojich schopností neuvedomujú
Vodiči intoxikovaní alkoholom jazdili podľa prieskumov rýchlejšie, ako v triezvom stave, a to aj v zákrutách, kde je riziko nehody ešte vyššie. Prudšie u nich však nie je len zrýchľovanie, ale aj brzdenie. Rovnako narástol aj počet vybočení z pruhu, kvôli zhoršeným zrakovým schopnostiach. Alkohol negatívne ovplyvňuje aj kognitívne funkcie, napríklad pozornosť. Pod vplyvom alkoholu vodiči venovali viac pozornosti nepodstatným stimulom oproti relevantným na ceste. Zhoršila sa reaktívnosť na dopravné značky, prehľad o priestorovom usporiadaní v danej situácii aj udržiavanie odstupu od iných vozidiel v premávke. Na úrovni mozgu oslabuje alkohol viaceré centrá, ako napríklad hipokampus, prefrontálne a temporálne laloky.
Medzi ďalšie rizikové faktory patria zistenia že:
Až tretina vodičov pod vplyvom, ktorá spôsobila nehodu v USA, podľa prieskumu [2] nebola pripútaná – čo ešte zvyšuje riziko nehodovosti.
Najviac podceňovanýa a spochybňovaný typ alkoholického vplyvu je po vypití piva.
Mnoho ľudí sa snaží proti utlmujúcemu účinku alkoholu bojovať kofeínom – rýchlosť schopnosti zabrzdenia, ktorá bola skúmaná, však ostala narušená. Kofeín po požití alkoholu väčšinou zvyšuje riziko nevhodného správania za volantom.
Hoci názor verejnosti je, že šoférovanie po spánkovej deprivácii je horšie ako po vypití alkoholu – výskumy ukazujú, že výkon na simulátore bol výrazne horší u participantov, ktorí vypili alkohol oproti spánkovému deficitu
Alkohol má väčší vplyv na pravú hemisféru mozgu – spojenú s zrakom, priestorovým vnímaním, pozornosťou a emóciami – ako na ľavú hemisféru. Preto je vo väčšej miere narušené rozpoznávanie vizuálnych podnetov na ľavej strane.
Ďalej sa poďme pozrieť na účinky kanabinoidných látok. Nástup účinkov a dĺžka trvania závisí od spôsobu požitia drogy a od individuálneho metabolizmu. Čím vyššia dávka, tým viac je zhoršené vôľové ovládanie pohybov za volantom. Už malé množstvo dokáže zmeniť mozgovú aktivitu a tým pádom aj výkon. Medzi najzávažnejšie efekty patrí zhoršenie reakčného času, pozornosti, krátkodobej pamäti, rozhodovanie a vnímanie času. Reakcie sú impulzívnejšie i agresívnejšie a riskovanie je preferované oproti bezpečnej, defenzívnej jazde. So stúpajúcim množstvom drogy v organizme sa úmerne zhoršovala schopnosť udržať jazdu v pruhu, odhadovať vzdialenosť od iných vozidiel a reagovať na dopravné značky. Po odznení účinkov nastupuje stav únavy a spomalenosť pohybov.
Kombinácia alkoholu a marihuany má o to horší vplyv na schopnosti šoférovania. Vybočovanie z pruhu bolo výrazne častejšie a reakčný čas pomalší, a to už pri pomerne nízkych dávkach oboch drog. Hoci bol výkon intoxikovaných vodičov výrazne horší, ich ochota šoférovať sa nezmenila. Zachytenie oboch drog je však problematické, nakoľko polícia väčšinou zachytí u vodičov len prítomnosť alkoholu dychovou skúškou.
Poskytnuté dôkazy jednoznačne svedčia o tom, že šoférovať pod vplyvom sa neoplatí. Reakčné, kognitívne, vizuálne aj motorické schopnosti sa zhoršia, hoci subjektívne máme stále pocit, že všetko zvládneme. A to je práve najväčším rizikom sadnutia za volant, impulzívnej jazdy a možného spôsobenia nehody. Hovorme preto o dôležitosti triezvej, bezpečnej a defenzívnej jazdy.
ZDROJE:
Kucek, P. (2023). Psychológia cestnej dopravy. Psychoprof spol. s.r.o. ISBN: 978-80-89322-35-0
[1]https://www.esranet.eu/storage/minisites/esra2018thematicreportno5drivingunderinfluence.pdf
[2]https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4819806/
