Náš život so zvieratami

Prepis rozhovoru

Možno aj vy máte domáce zviera, maznáčika. Spia s Vami, ráno s Vami absolvujú raňajky a potom na Vás celý deň čakajú, aby s Vami absolvovali všetky rituály. Čo vlastne znamená pre Vás takéto spolužitie človeka a zvieraťa?

Zamýšľame sa nad spolužitím človeka a zvieraťa. V dnešnej téme hovoríme napríklad aj o tom, aké zvieratá doma chováme, čo nám spolužitie s nimi prináša a čo sme schopní v tomto spolužití akceptovať.

Neraz hovoríme o psovi alebo mačke, že je člen rodiny. A že spolu s rodinou prežíva aj všetky rodinné rituály. Kde nachádzať optimálne hranice medzi človekom a zvieraťom? Martinovi Jurčovi povedala psychologička Dominika Neprašová zo združenia Salvus v Bratislave.

Mgr. Dominika Neprašová
Ak je preňho naozaj dôležité toho miláčika mať stále pri sebe napríklad aj v tej posteli, tak je to naozaj veľká miera intimity, je to veľká miera dôvery a proste to už toho psíka alebo mačičku akékoľvek domáce zviera berie napríklad ako člena rodiny.

Martin Jurčo
Ak je už zviera člen rodiny, s najväčšou pravdepodobnosťou sa aj my naňho naviažeme. Ako pripomína psychologička, potom sú najhoršie odchody.

Mgr. Dominika Neprašová
Myslím si že je to veľmi podobné ako aj pri pute s inými ľuďmi, alebo teda ľuďmi ako skupinou, teda keď nehovoríme o zvieratá alebo hovoríme o ľuďoch, že naozaj ako keby to puto tam je a mať ako keby strach z toho, že ten človek možno niekedy z nášho života odíde, či už akýmkoľvek spôsobom - biologickým alebo nejakým presťahovaním sa, narušením kontaktu, hádkou a tak ďalej, by nemalo ako keby ovplyvniť to, že či to puto si s ním naviažeme alebo nenaviažeme. Keď máme to zvieratko, tak ideme do toho asi all in ako pri vzťahoch s ľuďmi a teda to naviazanie a to puto sa vytvorí a nemali by sme žiť ako keby v tom strachu z toho, že to zviera alebo to puto niekedy stratíme. Proste žijeme tu a teraz a ak sme si to zvieratko vlastne vybrali, tak mu chceme dať všetku lásku sveta, takže asi ani nemyslíme v tej danej chvíli na tie dôsledky a asi to tak aj správne, pretože chceme žiť najviac v tej prítomnosti, v tom prítomnom okamihu a tak vieme ako keby najviac precítiť aj tú radosť z toho zvieraťa, aj z toho nášho spoločného vzťahu a aj z toho, čo nám to všetko prináša.