Sviatok sv. Valentína je symbolom lásky, komercie a osamelosti. Poznáte však jeho skutočný význam?

Prepis rozhovoru

Ak by ste sa opýtali, aká je jedna z najčastejších tém, s ktorou za nami chodia klienti, určite by sa v zozname objavila téma SEBALÁSKY. 

V nadväznosti na sviatok sv. Valentína, ktorý sa spoločnosťou šíril pred dvoma týždňami, odpovedala pre Rádio Expres naša psychologička Dominika Neprašová na to, ako by sme nemali podľahnúť tlakom okolia a že lásku alebo empatiu nemusíme prejavovať len životnému partnerovi.

,,Ten sviatok svätého Valentína je taký jeden obrovský ružový, ružovočervený tlak zo všetkých strán a je naozaj pochopiteľné, že ľudia sa takto cítia, že cítia osamelosť, opustenie, že sa možno cítia nedostatoční, že prečo sú horší, keď nemajú partnera a tak ďalej. Chcú, aby sme im vyjadrili to pochopenie, ktorého sa im nedostáva, možno sa im ho dostáva menej, lebo všetci riešia práve tie vzťahy, kde kúpiť aký kvet a podobne. A na týchto ľudí sa potom spoločnosť možno pozerá cez prsty. Byť sám je ale jedna obrovská výhoda. Človek v tom čase vie robiť veci pre seba, nie je nikým viazaný, nemusí na nikoho iného myslieť, môže sa naozaj venovať sebe. Zároveň ale uvažujem, že tá láska je láska k priateľom, láska k rodine, čiže možno tráviť ten čas aj s niekým iným. Nemusí to byť vyslovene partner, proste muž alebo žena a láska romantická. Čiže ak sa dá, nebrať ten sviatok tak extrémne komerčne, ale nájsť si v tom niečo také svoje."

A čo v prípade mladých ľudí - keď cítia beznádej, že budú navždy sami a partnera si nikdy nenájdu?

,,Viem sa vžiť do kože toho mladého človeka, ktorý vidí tú beznádej, že keď teraz nemám partnera, možno ho už nikdy nebudem mať. A čo je so mnou zle a tak ďalej. A ten sviatok svätého Valentína im to ešte akoby viac prízvukuje a dáva na to dôraz. Ale koniec koncov títo mladí ľudia (15, 18 či 20 roční) možno tento čas, kedy sú teraz sami, už nikdy potom nezažijú. Určite raz nastane čas, kedy sa budú venovať skôr iným, ako sami sebe. Preto by som to vlastne o to viac prízvukovala - užívanie si prítomného momentu bez ohľadu na tlaky okolia. Možno ísť domov za rodičmi, byť s kamarátmi, ľuďmi čo sú im blízki a naozaj sa nestrániť kontaktu a necítiť hanbu či vinu, že nemám partnera. Skôr sa snažiť aktívne to prekonať a urobiť si ten konkrétny deň krajším. A zamerať sa na lásku voči sebe samému - sebalásku.